Podľa starej detskej riekanky kedysi žil krivý muž, ktorý spolu so svojou krivou mačkou a krivou myšou býval v malom krivoľakom domčeku. Je zrejmé, že posádka, ktorá si vybudovala svoje miesto, pracovala bez štvorca, úrovne alebo olovnice.
Pravdou je, že dôležitosť priamok a pravidelných uhlov uznali už veľmi dávno starí Gréci, ba ešte skôr egyptskí stavitelia. V tejto krajine venovali všetky knihy pre prvých staviteľov, počnúc 18. storočím, viac stránok geometrii a trigonometrii než nástrojovým technikám. Je to tak preto, lebo akýkoľvek objekt alebo budova sú vyrobené alebo postavené spojovacími bodmi (na vytvorenie línií); kombináciou čiar (na vytvorenie dvojrozmerných tvarov); a potom pridaním tretej dimenzie k vytvoreniu objemu. Presne nakreslené čiary a uhly sú teda podstatou procesu stavby.
Existujú nástroje, ktoré nám hovoria, čo je „pravda“ (tj. Úroveň alebo štvorec) a čo nie. Patria sem štvorce, ktoré sa používajú na kontrolu pravdivosti uhlov (zvyčajne uhlov 90 stupňov); duchové alebo „bublinové“ úrovne, ktoré nám radia, keď sme na tejto úrovni; a olovnice, ktoré nám pomáhajú udržať našu prácu rovno.
Každý z týchto nástrojov má aj ďalšie využitie. Veľa štvorcov má napríklad na svojich lopatkách vyznačené palce a zlomky palca, aby sa dali použiť ako pravidlá. Úrovne sú užitočné aj ako pravítka. Ale dole sú to nástroje, vďaka ktorým nebudete známy ako človek, ktorý žije v malom krivom dome, ktorý je plný malých krivých predmetov.